Škola dejín Zemplína

Uskutoční sa tu akcia ŠKOLA DEJÍN ZEMPLÍNA v rámci projektu Od Nížiny po Poloniny, podprojektu Nadácie na podporu občianskych aktivít blokového grantu Nórskeho finančného mechanizmu „OTVÁRAME DVERE PRE NOVÉ MOŽNOSTI SPOLUPRÁCE“. Projekt je zameraný na podporu vzdelanostnej úrovne v prihraničných regiónoch s Ukrajinou. Počas 8 mesiacov navštevuje múzeum 8 škôl s netradičnými vyučovacími dňami a tie isté školy prijíma vo svojich priestoroch. Aktivita na hrade Čičva bude „školou v prírode“, pretože naša Čičva je významnou archeologickou, historickou i prírodovednou lokalitou nielen vranovského, ale celého zemplínskeho regiónu. Čo sa bude na Čičve diať? Stručne povedané, v scénických kompozíciach oživíme dejiny od doby kamennej po novovek. Nahliadneme do doby bronzovej, kedy bola lokalita hradiskom nadregionálneho významu, priblížime keltské obdobie a spomenieme si na slovanských pradedov. Hrad navštívia aj remeselníci, ktorí sa ochotne podelia o svoje majstrovstvo a ukážu postupy svojej práce – už či „pravekí“ štiepači kamenných úštepov, tvorcovia keramiky v ruke, pradiarky a tkáčky na jednoduchých krosienkach, alebo kovotepci, hrnčiari, výrobcovia zbroje z mladších čias. Všetko si bude možné prezrieť a vyskúšať počas „veľkej prestávky“. Po nej sa pristavíme pri histórii Čičvy a jej stredovekých obyvateľov , rytierovi Rajnoldovi, Alžbete Bátoriovej, či posledných majiteľoch hradu Barkóciovcoch. Tak ako remeslá, aj rytierske zbrane si bude možné vyskúšať, dotknúť sa ich a dozvedieť sa niečo o rytierskej cti a zásadách v Rytierskej škole. A keďže Čičviansky kopec je nielen archeologickou a historickou, ale aj prírodovednou lokalitou a Zemplín má nielen bohatstvo pamiatok, ale aj krásnu prírodu, nemôže v našej „škole Zemplína“ chýbať ani prírodoveda. Dozvieme sa niečo o flóre a faune kopca i širšej oblasti. Po vyučovaní musí prísť „vyskúšanie“, preto zúčastnené školy môžu prihlásiť svoje družstvá do súťaže, kde sa ukáže, ako si žiaci osvojili dejiny i prírodopis. Pravdaže, nebude sa trestať pätorkami, ale odmeňovať tých, čo budú najlepší. Podujatie oživí aj koštovanie keltských koláčikov a slovanskej kaše.
Podujatie sa koná v roku 740. výročia prvej písomnej zmienke o majetku Čičva, ktorá sa objavuje v podobe darovacej listiny kráľa Štefana V. magistrovi Rajnoldovi. Pre múzeum, hlavného organizátora podujatia, je to zároveň aktivita, ktorou si pripomíname 35 rokov jestvovania Vlastivedného múzea v Hanušovciach n. T.
PhDr. Mária Kotorová, PhD.
Vlastivedné múzeum v Hanušovciach n. T.